ktoré potraviny
sú bezpečné pre deti?

Nejeden čerstvý rodič narazí na čerstvý problém: ktoré potraviny sú vhodné a bezpečné pre moje dieťa? Internety sú zahltené zaručenými informáciami, ale my sme sa spýtali Anetty Vaculíkovej, ktorá sa dlhodobo venuje detskému jedálničku a prednedávnom jej o tom dokonca vyšla kniha.

book

Píšete knihy a venujete sa projektom, ktoré sú zamerané na zdravú stravu od bábätiek cez školákov až po dospelých. Ktorá z týchto oblastí je vám úplne najbližšia?

Moje aktivity sa mi postupom času tak vyprofilovali, že sa väčšinu času venujem práve detským témam. To je zároveň aj moja srdcová záležitosť, pretože detičkám sa návyky dajú ešte veľmi dobre formovať. Svojho času som takisto veľa lektorovala v materských školách alebo aj v škole varenia, kde nás navštevovali najmä prvostupniari.

Na druhej strane, knihy píšem pre dospelých. Tá najnovšia sa týka problematiky prvých príkrmov. Organizujem workshopy vo firmách a spätná väzba a postrehy od dospelých sú pre mňa veľmi inšpiratívne, často totiž riešime rodinné témy. Je to taká škola života aj pre mňa a práve to sa mi na mojej práci páči, že každý projekt je výzvou a snažím sa ľuďom odovzdávať všetky moje skúsenosti a postrehy.

Momentálne som však v prvom rade mamou a väčšina workshopových aktivít išla posledné dva roky bokom. Ale záujem je a postupne sa aj ja vraciam k praktickým workshopom, prednáškam a projektom ako Skutočne zdravá škola a Food Revolution.

Aká bola vaša motivácia začať pracovať na knihe o prvých príkrmoch? Predsa len ide o relatívne úzku tému, predovšetkým pre detičky od 6 do 12 mesiacov.

Áno, týka sa to úplne najmenších detičiek a predovšetkým ich rodičov. Myslím si, že kvalitný základ do života je veľmi dôležitý, pretože stravovacie návyky do budúcna si budujeme už v tomto útlom veku.

No a ako to celé vzniklo? V tíme občianskeho združenia sme už mali za sebou aktivity týkajúce sa práve príkrmov. S nápadom napísať knihu ma oslovila až Iveta Zacharovská z Like Group, ktorá naše vzdelávacie aktivity veľmi obdivovala. Keďže práve téma deti bolo to, čo nás s Ivetkou pracovne spájalo, po spoločnom brainstormingu sme si povedali, že to bude práve kniha o príkrmoch.

Mali ste pocit, že o tejto tématike nie sú mamičky na materskej dostatočne informované?

Ja sama som bola v tej dobe tehotná a tak ma veľmi táto téma zaujímala, pretože som sa nikde na jednom mieste nedozvedela to, čo by som o príkrmoch potrebovala vedieť. A z toho som usúdila, že je na trhu diera a chýba prehľadný materiál nielen o výžive, ale aj o tom psychologickom pozadí a základných postupoch pri začiatkoch s prikrmovaním. No písať som začala, až keď sa mi narodila dcérka.

Aké otázky ste vy sama najviac riešila, čo sa týka detských príkrmov?

Moje otázky sa týkali najmä skladovania jedál, výroby výživ a použitých materiálov, ktoré by som mala pri príprave detskej stravy uprednostňovať. Ale takisto aj toho, aké základné postupy dodržiavať, kedy, ako a s čím začať. Chýbala mi prehľadná tabuľka. Snažila som sa všetko zapisovať a práve aj vďaka tomu vznikla časť “otázky a odpovede”, ktorá je aj v knihe a kde rodičia nájdu odpovede na rôzne zádrhely, o ktorých sa vo väčšine článkov nedočítajú. S výživovou poradkyňou Evkou Blaho, mojou dobrou kamarátkou a spoluatorkou, sme to následne všetko spracovali.

To znie ako relatívne veľa nevyjasnených otázok. Mamičky na materskej z toho musia mať asi celkom stres, hlavne keď sa starajú o malé bábätko a do toho musia riešiť zdravú stravu. Ako to teda v praxi uchopiť? Ak nemám vašu knižku, kde inde sa mám učiť, ako k strave správne pristupovať?

Každá mamina to vníma inak. Niekto stresuje viac, niekto menej. Dôležité je riadiť sa vlastným (zdravým sedliackym) rozumom a vychádzať zo všeobecných pravidiel toho, čo sa považuje za zdravé. Je potrebné uprednosťovať tradičné, lokálne, sezónne a plnohodnotné potraviny. Vyhnúť sa polotovarom, zbytočným ochucovadlám a podobne. Keď si osvojíme tieto návyky, tak aj príprava stravy pre detičky je oveľa jednoduchšia a nezošedivieme z toho. A môžeme to brať ako výzvu a začať zmenu aj u seba.

Sú v tomto nápomocní aj slovenskí pediatri? Informujú podľa vás mamičky dostatočne o tom, ako k strave pre dieťa pristupovať?

My máme šťastie na pediatra, ktorý na to dbá a informuje aj rodičov. Ale je veľa takých, ktorí buď túto tému nerozoberajú, alebo naopak povoľujú všetko.

Niektorí pediatri tvrdia, že deti majú v prvých mesiacoch prikrmovania jesť prevažne bezlepkové obilniny a zeleninu. Žiadne mäso, žĺtok a oleje. V našej knihe naopak vysvetľujeme, prečo je dôležité v prvých príkrmoch (po otestovaní základných druhov zeleniny) dopĺňať aj tieto zložky. Je to kvôli vitamínom rozpustných v tukoch a kvôli obsahu železa a zinku v mäse a žĺtku.

V konečnom dôsledku je viac pohľadov na to, ako s príkrmami začať. Je však veľmi dôležité stotožniť sa s jedným konkrétnym prístupom a ísť si za svojim. Treba si uvedomiť, že detský organizmus je naozaj krehký a mal by si na všetky skupiny potravín zvykať postupne.

Je podstatou prvých príkrmov, aby bola strava namixovaná?

Strava nemusí byť vždy len mixovaná. Zaujímavý je aj prístup baby led weaning, kedy sa deti zoznamujú s jedlom do ručičky, čo sa viac podobá strave nás dospelákov. A samozrejme sa nič nestane, keď si z času na čas prácu uľahčíme a kúpime aj kvalitný hotový výrobok.

Po roku môžeme do stravy zavádzať aj také potraviny, ktoré by malým detičkám mohli potenciálne spôsobiť problémy, ako sú napríklad jahody (častý alergén), morské ryby (od 10 mesiacov sa totiž uprednostňujú sladkovodné), tvaroh (koncentrovaná bielkovina) alebo orechy (avšak nie celé kusy). Pri zavádzaní je vždy potrebné sledovať reakcie dieťatka. V podstate ide o to, že postupom času môže byť strava detí “dochutenejšia” koreninami, bylinkami, spestrená zaujímavejšími kombináciami a spôsobom úpravy jedál.

Sú nejaké potraviny, ktoré sú pre deti vyslovene nebezpečné?

Ideálne je vynechávať huby, plesnivé syry, údeniny, surové vajcia a ryby (sushi) a takisto nepasterizované výrobky. Je to z toho dôvodu, že detský organizmus nemusí vedieť tieto zložky potravín ešte spracovať a v prípade nejakého problému by ochorenie mohli deti znášať ťažšie ako my dospelí. Napríklad plesne ovplyvňujú mikroflóru a niektoré produkujú toxíny, čo môže ovplyvniť aj nervovú sústavu.

Ako to je u detí so sladkosťami? Rodič asi ťažko odoprie nejakú čokoládku, keďže dieťa si to pýta.

Aj my domov kupujeme čokoládu. Ale takú, aby obsahovala čo najvyšší podiel kakaa, kakaové maslo, nejaké sladidlo, prípadne vanilku (bez ochucovadiel, lecitínu a lacnej náhrady pravej kakaovej hmoty).

Ale ešte radšej si čokoládu vyrábam sama. Domáca chutí najviac aj našej malej Anettke. Deti by si však mali zvyknúť primárne na prirodzene sladkú chuť zeleniny a ovocia. Čerstvým a sušeným ovocím sa dá totiž aj sladiť. Na druhej strane, netreba zo sladkostí robiť strašiaka.

V obchodoch sa už dá vybrať kvalitný výrobok bez “chemického kokteilu” a prídavných látok, ktorým nerozumieme. Výrobky z obchodov vnímam ako skvelú alternatívu, keď nemáme dostatok času niečo vlastnoručne pripraviť, alebo ako plán B, keď iné nie je po ruke. Niekto jednoducho nemá talent a trpezlivosť vyvárať a vypekať a tak vie kvalitný hotový výrobok neraz pomôcť. Ale určite to neodporúčam praktizovať na pravidelnej báze. Nič totiž nenahradí domáci muffin zo špaldovej múky, kvalitných vajec, sladený jablkom či banánom.

Zaujíma ma ako správne čítať etikety. Môžeme to zjednodušiť tak, že ak rozumiem zloženiu na etikete, je výrobok viac menej kvalitný? Ale ak tam je príliš veľa zložiek, ktorým nerozumiem, ide o tzv “chemický koktejl”?

Áno, takto zjednodudešene to je veľká pomôcka. Kupujme čo najmenej balené potraviny a produkty, ktoré majú čo najkratší a najjednoduchší zoznam surovín v zložení. Ideálne z lokálnych fariem a od lokálnych výrobcov.

Typicky príklad je kečup. Tomu je totiž v rámci detskej stravy ťažké vyhnúť sa. V prípade kečupu by bolo najideálnejšie kúpiť si paradajky, jablká, koreniny, cibuľu a navariť si ho doma. Ale to je často utópia. Existujú kečupy, ktoré majú v prvých bodoch zloženia cukor, ale sú dostupné aj také, ktoré obsahujú vysoké percento paradajok, a sú dosladené či už trstinovým cukrom alebo jablčnou šťavou. Preto treba čítať etikety.

Takéto kvalitnejšie potraviny sú ale aj oveľa drahšie. Ako to vy vnímate? Nie každý si to asi môže úplne dovoliť.

Myslím si, že za kvalitu sa oplatí priplatiť. Je totiž vysoko pravdepodobné, že človek tým pádom nebude mať rôzne chúťky, pretože pestrá a plnohodnotná strava oveľa lepšie zasýti aj uspokojí chuťové poháriky. Kupujme celozrnné produkty, rôzne druhy obilnín, menej mäsa, lacné a zároveň naše tradičné strukoviny, veľa veľa zeleniny a sezónneho ovocia. Nie je potrebné robiť si také zásoby, ako keby mal prísť koniec sveta.

Zároveň je to aj investícia do seba. Neskôr nebudeme musieť vynaložiť toľko finančných prostriedkov na našu liečbu alebo iné ozdravovanie organizmu. Sezónne potraviny sú takisto často lacnejšie ako tie dovozové alebo skladované. Zároveň je to aj ekologickejšie riešenie.

Dobre, teraz sme sa dostali do fázy, kedy predpokladáme, že rodičia sú ochotní priplatiť si za kvalitu a už približne vedia, čo im majú dať jesť. Ale teraz prichádza problém, pretože dieťa zdravé jedlo odmieta. Nechutí mu. Ako ich motivovať, aby si na miesto čokolády vybrali napríklad zeleninu?

Áno, to sa stáva často. Ale netreba sa vzdávať. Dokonca aj moja dcérka má obdobia, kedy si zo dňa na deň nechce dať mrkvu, no o pár dní zje z polievky zase len mrkvu. Ja to volám obdobia, pretože keď idete dieťaťu príkladom, tak vie, čo je dobré a čo je kvalitné. Keď bola úplne maličká, nechcela jesť brokolicové kašičky. Keď sme jej dali do ruky len tak zľahka naparenú brokolicu, nevedela sa jej dojesť a nevie sa doteraz - zbožňuje ju. Ak si dieťatko vybuduje správne návyky od mala, tak bude výskať, keď doma uvidí voňavú paradajku. A tie sladkosti treba radšej schovávať. Najprv vždy ponúknuť plnohodnotné jedlo a dezert až po jedle. A ak im nechutí na prvé ochutnanie, je potrebné pokračovať a skúšať ponúkať jedlo znovu s nejakým odstupom času. Deti si zvyknú, ak im pôjdeme príkladom, budeme s nimi variť, nakupovať, chodiť na farmy a rozprávať sa o jedle.

O tom som tiež dosť počula, že ak sa dieťa zapojí do prípravy jedál, tak je väčšia pravdepodobnosť, že ho aj zje. U vás to teda takto funguje?

U nás zatiaľ viem potvrdiť, že je to tak, že dieťa kopíruje rodičov. Ak budeme chcieť, aby hrýzlo do zeleninovej prílohy a my, rodičia, budeme pritom okusovať kupované kuracie nugetky, tak to určite nebude dlhodobo udržateľný model fungovania. Naša malá vie rozoznať kvalitu od nekvality pri prvom súste. A keď jej nechutí, proste to nedoje. A deti majú radi jednoduché chute, nie je potrebné tráviť pol dňa pri hrncoch a vymýšľať siahodlhé recepty.

Staršie deti, s ktorými workshopujem, sa často nechajú presvedčiť aj na špenát v smoothie alebo pečené hranolky z rôznej koreňovej zeleniny. Aj keď za normálnych okolností by ich doma možno nejedli. Rodičia nám potom ďakujú, že sme ich deti takto inšpirovali. Totiž, keď si to samé ešte aj pripravia, tak sú jednoducho zvedavé, čo to ukuchtili. No a potom sú deti, s ktorými nie a nie pohnúť. Preto je veľmi dôležité, stravovať sa doma normálne - zdravo už od mala.

Vy si ešte pamätáte na vaše zvyky a stravu v detstve? Ja mám pocit, že naša generácia vyrastala predovšetkým na šiškách, palacinkách a podobne. Naši rodičia nám dávali všetko a teraz si myslia, že pri jedle príliš “špekulujeme”. Preto ma zaujima, ako ste to mali vy. Či máte zdravé návyky od malička, alebo tiež nastal nejaký moment, kedy ste sa o to začala zaujímať.

Máte pravdu. Ale musím k tomu podotknúť, že aj potraviny boli vtedy iné. Za našich mladých čias nebolo v obchodoch toľko dovozových produktov a ani “chémie” v nich. My sme doma jedli skutočne všetko. Zároveň súhlasím s tým, že trend zdravej výživy sa začal rozmáhať len v posledných rokoch. Ale podľa mňa to pramení aj z toho, že dnes už takmer každý človek trpí nejakým zdravotným problémom a zistilo sa, že kvalitná strava je základ.

Dokonca niekoľko generácií dozadu sa bežne sladilo medom a používali sa tradičné odrody múk. Až priemyselná revolúcia ukázala, čoho všetkého je potravinársky priemysel schopný. A prirodzene, biele nakysnuté chleby sú krajšie ako tie tmavšie a hutnejšie. Nevravím, že máme na to všetko zanevrieť, ale treba sa obzrieť trošku dozadu a vychádzať z našich ozajstných lokálnych tradícií a opäť preferovať “slow food prístup”.

Ja som sa k zdravej strave dostala cez svoje zdravotné problémy, keď som nevedela nájsť cestu von z alergií, problémov s trávením, dýchaním a pleťou. Bolo to v období, keď som sa prestala profesionálne venovať tanečnému športu, približne pred dvanástimi rokmi. Skúšala som vegetariánstvo, vegánstvo, makrobiotiku aj ajurvédu, ale nič nefungovalo dlhodobo. A ja odmietam byť “otrokom“ jedla. Študovaním si o zdravej strave a vekom som postupne pochopila, že zdravá strava je predovšetkým o lokálnosti, sezónnosti, striedmosti a rovnováhe.

Nielen vy, ale väčšina ľudí sa začne o zdravú stravu zaujímať až vo chvíli, keď rieši nejaký zdravotný problém. Málokto zdravú stravu berie ako prevenciu. Máte nejaké tipy, ako na túto tematiku rodičov viac motivovať? Alebo by mohli byť cesta práve deti, vďaka ktorým sa o to každý rodič začne viac zaujímať?

To, o čo sa ja a ľudia v mojom tíme snažíme, je práve prevencia. To by malo byť inšpiráciou pre nás všetkých. Že si ušetríme nervy, stresy, financie a zbytočné opletačky s vlastným zdravím. Taká moja utopická predstava je, aby rodičia aj prostredníctvom svojich detí brali toto ako výzvu a venovali sa strave a výžive doma viac.

Takisto si želám, aby bolo stále viac uvedomelých škôl, kde sa pedagógovia venujú téme aj nad rámec osnov a aby sa vo firmách pravidelne organizovali rôzne zdravé týždne. Ešte je čo zlepšovať.

Môžete nám na záver vyjasniť najčastejšie “starosti a nejasnosti” rodičov, s ktorými sa stretávate napríklad na svojich workshopoch?

Dospelí riešia skôr praktické témy. Ako variť z jedného základu pre celú rodinu a nezblázniť sa pri hrncoch. Alebo ako pripraviť deťom zdravé desiaty do školy, prípadne sebe do práce. Odpoveď je jednoduchá - je potrebné plánovať. Cez víkend je dobré pripraviť si do zásoby rôzne sušienky, či “raw” guličky, domáce musli tyčinky, zmesi orieškov a sušeného ovocia, zeleninu na chrumkanie spolu s nejakou obľúbenou nátierkou. K tomu kúpiť alebo napiecť kvalitné pečivo a je vybavené.

Na detských workshopoch to je väčšinou o porovnávaní a spoznávaní potravín. Často si rozprávame, že nie je mrkva ako mrkva alebo sladkosť ako sladkosť. Deti sa pýtajú na všetko - na jednotlivé kroky pri príprave jedla, na to, čo chutí mne, prečo je to a to zdravé, alebo aj to, čo najbizarnejšie som v živote jedla. Učia sa poznávaním a kladením otázok.

A čo najbizarnejšie ste teda v živote jedla?

(Smiech) Tak to som si nadbehla. Tým, že som veľa cestovala, tak som skúšala ozaj všeličo, napríklad žabie stehienka vo Francúzsku alebo v Afrike som ochutnala steak z pštrosa. Najviac vo mne však zanechali zážitok asi jedlá v západnej Číne, ktoré som častokrát na trhoch nevedela ani len identifikovať. Boli to napríklad všelijaké vnútornosti. V Pekingu ma prekvapili fritovaní škorpióni - vraj to chutí ako chipsy, ale na to som sa už neodhodlala.

Tento web používa súbory cookie. Informácie o tom, ako používate tento web, sa zdieľajú s Googlom. Používaním tohto webu vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookie. Viac informácií