Želám si, aby sme dokázali mysleť pozitívne a tešiť sa zo života

Medzinárodné hnutie Slow food vzniklo v 80. rokoch v Taliansku ako reakcia na šíriacu sa globalizáciu, stravovanie sa v štýle fast food a neustále zrýchľovanie životného tempa. Tieto faktory významne prispievali k postupnému vytrácaniu miestnych kulinárskych tradícií a záujmu ľudí o to, čo jedia a odkiaľ to prichádza.

Práve v Taliansku sa s hnutím zoznámila aj PETRA MOLNÁROVÁ, ktorá v roku 2012 založila miestne združenie Slow Food Pressburg, ktoré je súčasťou tohto medzinárodného hnutia. Podporujú predovšetkým drobných roľníkov, rodinné farmy a manufaktúry, ktoré vyrábajú tradičné remeselné potraviny trvalo udržateľným spôsobom. Zároveň je súčasťou výkonného tímu Aliancie Stará Tržnica, kde projektovo zastrešuje sobotné potravinové trhy a v tomto roku spolu s Yeme organizovala konferenciu o remeselných potravinách Degustorium.

Čo je poslaním Slow Food Pressburg?

Slow Food je v pozícii mediátora, ktorý vníma a pracuje s jednou aj s druhou stranou. Snaží sa vytvárať priestor, v ktorom sa môžu stretávať producenti s konzumentami a príležitosti, ktoré ich prepájajú.

Aké podmienky majú z vášho pohľadu dnešní farmári a aké problémy ich trápia?

Najväčším problémom je to, že si ako spoločnosť neuvedomujeme hodnotu, ktorú nám prinášajú. Nedokážeme ohodnotiť remeselnú potravinu, pretože o nej málo vieme. Stačia nám povrchné informácie, nejdeme do hĺbky, nezaujímame sa o to, ako sa takáto potravina vyrába, čo všetko musí farmár alebo manufaktúra vynaložiť, aby sme mali na stole kvalitné a dobré potraviny. Je to obrovský problém nielen u nás, ale celosvetovo. Keďže ich nevieme ohodnotiť, je pre nás problém zaplatiť za ne férovú cenu.

Problémom dnešnej doby sú továrne na potraviny. Zoberme si obrovské farmy, ak sa teda tento výraz vôbec v tejto súvislosti dá použiť, kde prežíva dobytok, ale aj iné zvieratá, v nehumánnych podmienkach, dopované, bez pohybu, bez prirodzenej stravy. Z intenzívnych chovov sa získava veľa nekvalitného “mäsa”, ktoré nemá hodnotu a na pult sa dostáva v nízkej cene. Oproti “no name” produktom stoja tie, ktorých základom je kvalitná surovina, do ktorej bol investovaný čas. Napríklad na farme, kde hospodárovi záleží na kvalite života jeho zvierat. Vytvára im adekvátne, prirodzené prostredie, v ktorom sú šťastné, majú dostatok pohybu, žijú v symbióze s prírodou, ktorej sú súčasťou. Dostávajú čas, lásku a rešpekt. To všetko sa odzrkadlí v kvalite ich mäsa, ktoré má svoju cenu a zároveň je vzácne, hodné výnimočných príležitostí.

Keď chovajú a pestujú prírode verným spôsobom, rešpektujú procesy, ktoré sa v nej dejú a snažia sa ich v procesoch akceptovať, stojí ich to čas a učí ich to pokore. Takto získané produkty majú úmerne vyššiu cenu. A tú nie sme ochotní platiť. To je pre mňa základný problém, ku ktorému sa pridružuje byrokracia, s logikou a niekedy i zdravým rozumom sa míňajúca legislatíva, ale aj neochota sa spájať a ťahať za jeden koniec.

Myslíte, že sú kvalitné potraviny cenovo dostupné? Je to otázka našich priorít?

Určite je to otázka priorít. Slow Food dostáva aj inde vo svete často nálepku elitárskeho hnutia, ale ja si to nemyslím. Vždy záleží na tom, ako máme vystavané hodnoty a kde v tom rebríčku stojí jedlo. Niektorým môžu kvalitné potraviny pripadať zbytočným luxusom a radšej si doprajú to, čo je navonok evidentné: lepšie auto, drahšiu dovolenku, módne vychytávky. A na jedle radi šetria, lebo to nepovažujú za prioritu. Nemá to však nič s tým, či je niekto bohatý alebo chudobný. Kvalitné potraviny sú drahšie, ale vieme si ich dopriať všetci. Niekto častejšie, niekto len občas.

Keď sa pozrieme do histórie, tak sme si vždy kupovali to, čo bolo na dosah. Ideálne cez plot, cez ulicu, od ľudí, ktorých sme poznali. Či to bolo mlieko, syry, zelenina, bolo to úplne prirodzené a fungovalo to. Každý mal kedysi svojho pekára, cukrára, zeleninára, rovnako ako lekára.Takže my sme tieto hodnoty len na istý čas opustili a budeme sa k nim musieť naspäť vrátiť. Samozrejme, že sa to nedá globálne vyriešiť, ale keď sa uvedomí čo najviac ľudí a začne vyhľadávať miestnych farmárov, rodinné manufaktúry, podporí lokálnu ekonomiku, všetkých, ktorí na nej participujú. A určite sa inšpirujú ďalší, keď uvidia, že to má zmysel. Dnes sme ochotní dávať za lieky a výživové doplnky veľa peňazí a potraviny nám pripadajú drahé?

Pre mnohých farmárov je situácia neúnosná a sú nútení si svoje živobytie zabezpečovať iným spôsobom, rozpredávajú svoje farmy a je ťažké ich motivovať, aby pokračovali. Je však veľa takých, ktorí sa nevzdávajú, pretože farma je súčasť ich každodenného bytia a nevedia si iný život predstaviť. Je najvyšší čas, aby sme zdvihli hlavy a začali vnímať svet okolo nás. Naučme sa vychádzať z tej obľúbenej zóny komfortu a prejavme skutočný záujem o veci okolo nás. Farmárov a remeselných výrobcov kvalitných potravín máme často na dosah, ani o tom nevieme.

Môžeme nejakým spôsobom zlepšiť dopyt po slovenských potravinách?

Dopyt zlepší skutočný záujem o kvalitné potraviny. Je však potrebné ísť viac do hĺbky, študovať, hľadať, čo je dobré, tradičné a kvalitné. Určite nám k tomu bude treba čas, veľa času, ale ten je dobrou investíciou. Vyberme sa na miestne trhy, do tržníc, objavujme špecializované obchody, uprednostňujme miesta, kde máme možnosť ochutnávať, pýtať sa (ideálne priamo výrobcu či farmára) a vnímať potraviny čo najintenzívnejšie. Tak, aby sme si na ne vytvárali vlastný názor.

Čiže zaujímať sa, komunikovať a nebáť sa hodnotiť: čo mi chutí, čo nechutí, čo mi naopak chýba, napríklad z detstva a dlho som to nikde nenašiel. Chce to čas, ale práve preto je v logu Slow Food slimák. Je symbolom pre spomalenie, motivuje ľudí nájsť si čas na objavovanie, spoznávanie a vzdelávanie sa. Vždy to bude len alternatíva pre tých, ktorým záleží na tom, čo jedia a odkiaľ to jedlo prišlo na náš stôl. Ja vždy vravím, že s kvalitnou remeselnou potravinou prijímame dobrú energiu. To dobro, ktoré sa v nej nahromadilo od zvieraťa, alebo od zrnka zasiateho do pôdy až po produkt, ktorý máme práve na tanieri.

Aké sú vaše sny, ciele do budúcna?

Želám si, aby sme dokázali myslieť pozitívne a tešiť sa zo života, zdieľať dobré veci, nezávidieť si, vzájomne sa povzbudzovať a vedieť pochváliť. Toto mi na Slovensku chýba najviac a prajem si, aby sa to zlepšilo.

Pre farmárov a remeselných producentov potravín si želám spoločnosť, ktorá sa o nich a o ich prácu úprimne zaujíma, prejavuje im úctu a rešpekt. Želám si viac dobre fungujúcich miestnych trhovísk, na ktorých sa budú predávať dobré a kvalitné potraviny. Rovnako si želám aj nadšených kuchárov i šéfkuchárov, ktorí budú variť z týchto potravín a nenechajú naše kulinárske dedičstvo zapadnúť prachom.

Ako sa môžeme inšpirovať myšlienkou a prístupom Slow food?

Slow Food je globálnym hnutím, ktoré vzniklo s cieľom pomáhať drobným roľníkom a remeselným výrobcom potravín. Svojím prístupom a prostredníctvom miestnych združení sa snaží zachovávať a chrániť kultúrne dedičstvo, tradície a biodiverzitu. Po celom svete, vo viac ako 160 krajinách, spája ľudí, ktorí kladú dôraz na kvalitné potraviny a svojím prístupom podporujú miestne rodinné farmy, drobných roľníkov, rybárov, včelárov, pekárov, mäsiarov, cukrárov, ktorí vyrábajú s rešpektom k prírode, k zvieratám i komunitám. Vo svojich výrobných postupoch uchovávajú tradície a výrazne prispievajú k ochrane biodiverzity.

Je najvyšší čas sa pridať a začať robiť zmysluplné veci. Nájdite si čas a staňte sa súčasťou globálneho hnutia. Má to zmysel!Ak chcete urobiť každý deň výnimočný chlieb, musíte sa neustále zlepšovať. Zákazníci sú stále náročnejší.

Tento web používa súbory cookie. Informácie o tom, ako používate tento web, sa zdieľajú s Googlom. Používaním tohto webu vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookie. Viac informácií