Chcem dokázať, že sa to dá

MICHAL NOVÁK spolu s bratrancom Marekom Bartovičom v roku 2008 založili Farmu Kuchyňa. Neustále sa snažia skvalitňovať podmienky, v ktorých dobytok chovajú, ako aj krmovinovú základňu a spôsob, akým sa s dobytkom manipuluje. V prostredí Malých Karpát sa chcú prinavrátiť k hospodáreniu našich predkov.

Prečo ste sa rozhodli založiť farmu na chov hovädzieho dobytka?

Bol to môj dávny podnikateľský sen. Zarobené peniaze investovať do farmy ďaleko od mesta a experimentovať. V roku 2008 sme kúpili krachujúcu farmu, s ktorou mi začal veľmi intenzívne pomáhať bratranec Marek. Hovädzí dobytok sa na farme choval, no bol vo veľmi zlom stave. Rozhodol som sa perspektívnu časť zachrániť a Farmu Kuchyňa rozvinúť.

Dobytok chováte celoročným pastevným chovom, pri ktorom sú zvieratá celý rok na pastvine. Prečo práve týmto spôsobom? Tento dobytok si zanechal viac z drsnejšej genetiky, takže vie znášať aj veľké výkyvy teplôt, chladný vzduch či sneh. Takéto podmienky tomuto dobytku vyhovujú a keďže je celoročne vonku, tak je nesmierne zdravý.

Ďalším kľúčovým momentom je to, že čím menej musíte do nejakého procesu zasahovať, tým je ekonomickejší, pretože to zvláda čo najdlhšie bez akéhokoľvek ľudského zásahu.

Spôsob celoročného pastevného chovu je ale veľmi náročný. Čo je vašou motiváciou?

Jednou z nich je to, že chcem, aby moje deti vyrastali v zdravom prostredí. No a v tom prostredí sa treba aj nejako kreatívne živiť. Aj keď nie som vyštudovaný agronóm, ale ekonóm, tak ma tento spôsob fungovania a možnosť niečo reálne meniť baví.

Zároveň som chcel dokázať, že sa niečo takéto dá vytvoriť aj na Slovensku. Práve týmto spôsobom chovu vieme využiť veľké rozlohy pastvín a keby nás bolo viac, pomohlo by to nielen ekonomike a zvýšeniu zamestnanosti, ale aj našej potravinovej sebestačnosti.

Vašu farmu ste v roku 2012 rozšírili o bitúnok. Prečo?

Zo začiatku sme boli voči sebe značne skeptickí, ale postupom času sme si uvedomili, že chováme naozaj kvalitný dobytok a máme veľmi chutné mäso. Povzbudilo nás aj vyhlásenie výzvy na malé bitúnky a tak sme si povedali, že to vyskúšame. O rok a pol neskôr sme ho mali schválený a postavený. Vnímali sme to menším, skromnejším spôsobom, nie ako veľkú rmu, ktorá by mnohých zásobovala.

No určite to bolo dobré rozhodnutie. Tým, že nie sme odkázaní na priekupníkov, vieme zabezpečiť postupný rast našej spoločnosti – nárast stáda či strojové vybavenie. Inak by sme boli mohli kvôli nešťastnej a nefungujúcej poľnohospodárskej politike na takýto rozvoj zabudnúť.

Zároveň vieme za veľmi kvalitných a hygienických podmienok zabezpečiť mäso rodinám, známym a všetkým našim zákazníkom. Teší nás aj to, že napriek podmienkam dnešnej doby, ktorá je silno nastavená na industrializáciu maximálneho charakteru, sme schopní dodávať kvalitu za veľmi rozumnú cenu. A dodávame ju na Slovensko, nie do zahraničia.

V čom sa líši chov na prirodzenej strave v porovnaní s bežným?

Teliatka sa rodia na pastvine a prežijú všetky silné. Slabé jedince uhynú, drvivá väčšina teliat však prežije. Sú dojčené materským mliekom minimálne sedem mesiacov, čo znamená, že majú fantastickú imunitu. Okrem toho majú aj dobre rozvinutý kĺbový aparát a šľachy, pretože hneď ako podrastú, prejdú po pastvinách spolu s matkou aj 20 km denne. Výsledkom je zdravé zviera, ktoré nepotrebuje antibiotiká a ani hormóny na to, aby rástlo. Zo zdravej krmoviny vie teľa úplne normálne priberať a v týchto podmienkach ho vieme vykŕmiť do 750-850 kg živej váhy zvieraťa. A to všetko bez hormónov, antibiotík a iných syntetických látok. Dostávajú prirodzeným spôsobom vypestované krmivo, minerálnu soľ a vitamíny.

Ako zákazník, ktorý nepozná pozadie chovu, dokáže rozoznať kvalitné mäso?

Prvou informáciou je vôňa, pretože toto mäso ju má úplne inú. Treba ju aspoň raz zavoňať a kto má jemnejšie zmysly, tak to už spozná. Stáva sa, že mäso z veľkovýkrmní jemne zapácha močovinou. A to z toho dôvodu, že kvôli ekonomickej efektivite býky dopujú syntetickou močovinou. Tomu sa my samozrejme vyhýbame.

Ďalšou informáciou je kvalita mäsa – iná štruktúra, pevnosť, v hrnci sa toto mäso nescvrkne a samozrejme, inak chutí.

Prečo je málo obdobných farmárov ako ste vy?

Myslím si, že je nás fyzicky málo. Bohužiaľ, zo strany štátu je poľnohospodárstvo podporované mizerne. Tým pádom to veľmi veľa našich kolegov jednoducho ekonomicky nezvládlo. Aj my sme mali párkrát na mále.
Ďalšou vecou je, že kvôli nančnému tlaku veľa farmárov začne používať rôzne skratky. A tak kvôli rýchlejším peniazom ušetria niekde, kde by nemali alebo použijú prostriedky, ktoré by nemali, pretože ak by nezarobili tie peniaze, tak skrachujú. A to ide o všetko.

My to robíme trochu nekonvenčným spôsobom. Totiž klasická zootechnická škola hovorí, že kravu treba zatvárať do maštale a nepúšťať ju zbytočne von, aby náhodou neumrela od prechladnutia. Čo je pri určitých prešľachtených plemenách pravda, ale len do istej miery. No farmára, ktorý je smerovaný touto školou je ťažké presvedčiť na to, aby skúsil iný, pre neho neznámy a tým pádom aj trochu riskantný spôsob chovu.

Čo by mohlo podľa Vás dopomôcť k zmene?

Keďže máme otvorený trh v rámci Európskej únie, tak je nutné, aby naša vláda dorovnávala dotácie aspoň do tej výšky, aby sme boli “nadohľad” vyspelým krajinám, ako Nemecko či Francúzsko. Sme na jednom trhu a oni majú dva až trikrát vyššie dotácie ako my. Takto sa s nimi konkuruje veľmi ťažko.

Myslím si, že je potrebné spraviť aj legislatívnu podporu. Máme jednu z lepších veterinárnych správ, ale v našom zákonodarstve sú nešťastné momenty, ktoré zbytočne komplikujú život všetkým zúčastneným. Je kladený dôraz na administratívnu stránku veci a malý dôraz na tú praktickú. A aj v štátnom aparáte chýbajú ľudia, ktorí dokážu fundovane ohodnotiť reálny stav. Ďalšia vec je nedostatok vzdelania. Neexistuje podpora pre normálne vzdelávanie v poľnohospodárstve a už vôbec nie pre také, ktoré by bolo otvorené novým trendom.

Momentálne je trendom nadávanie na naše vlády, čo je často oprávnené, no diel viny na súčasnom stave aj na dobrom, aj na zlom, vo svojej podstate nesieme všetci. Každý väčším či menším spôsobom ovplyvňujeme to, čo sa v krajine deje a bude diať. A ak sa preberieme a začneme chápať veci v širšom kontexte, tak máme šancu dosiahnuť veľa. Pretože máme krásnu, bohatú krajinu s veľkým potenciálom. Malé rozhodnutia vedia postupne zmeniť všetko. Aj k horšiemu, aj k lepšiemu.

Aké sú vaše ďalšie ciele do budúcna?

Neustále zlepšovať genetiku zvierat, pracovať na ich kvalite, odolnosti a zdraví. Tiež by som chcel zaviesť malý pokusný chov mliečneho dobytka alpských plemien, ktoré majú veľmi kvalitné a výživné mlieko a ku nemu zaviesť malý pokusný biochov prasiat, pričom sa budú chovať bez antibiotík. Chcem opäť dokázať, že sa to dá.

Tento web používa súbory cookie. Informácie o tom, ako používate tento web, sa zdieľajú s Googlom. Používaním tohto webu vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookie. Viac informácií