book
new label

Podelíme sa s vami zadarmo o naše know-how, ako hľadať tie najlepšie potraviny.

hľadajte vo vašej bratislavskej schránke

Naozaj pridaná hodnota?

O aditívach, čiže látkach, ktoré sú do potravín pridávané počas ich výroby alebo spracovania, sme sa rozprávali s odborníčkou na výživu Silviou Horeckou, ktorá sa okrem potravinového poradenstva venuje aj svojmu blogu Terapia jedlom.

čítať rozhovor

ktoré sú bezpečné potraviny pre deti?

Nejeden čerstvý rodič narazí na čerstvý problém: ktoré potraviny sú vhodné a bezpečné pre moje dieťa? Internety sú zahltené zaručenými informáciami, ale my sme sa spýtali Anetty Vaculíkovej, ktorá sa dlhodobo venuje detskému jedálničku a prednedávnom jej o tom dokonca vyšla kniha.

čítať rozhovor

TEST: Dokážete rozoznať kvalitné potraviny?

1. Čo je to intenzívne poľnohospodárstvo?

2. Aký je pomer produkcie slepačích vajec na Slovensku podľa spôsobu chovu?

3. Na čo sú dobré farbivá v potravinách?

4. Koľko ingrediencií obsahuje rožok z bežnej veľkopekárne, ktorý si kupujete v samoobsluhe?

5. Keď je na potravine napísané “light”, obyčajne to znamená?

6. Prečo dokáže byť bežné kuracie mäso lacnejšie ako zelenina?

7. Prečo bývajú kvalitné potraviny drahšie ako tie bežné v obchodoch?

8. Ako sa dá spoznať, či je potravina zo Slovenska?

9. Ako by sme mali pristupovať k tzv. éčkam v potravinách?

10. Najlepšie potraviny sú?

Tento rok sme v Yeme pripravili vydanie Našinca, v ktorom sa vám budeme snažiť odovzdať
aspoň časť toho, čo sme sa pri hľadaní tých najkvalitnejších potravín naučili.

Nerobiť paniku

Ak sa vám snaží niekto povedať, že konzumácia vajec je pre vaše zdravie to, čo návšteva Černobyľu a Fukušimy krátko po sebe, pravdepodobne bude za tým niečo iné, ako výsledok dlhoročného bádania. Rovnako, ak vaše sociálne siete zaplaví zaručený recept na zdravie, ktorý spočíva v konzumácií neznámej bylinky z pralesa, netreba si nohy dolámať cestou do obchodu. Nakoniec sa ukazuje, že najlepšie sú tie časom overené recepty, ale to neznamená, že netreba mať otvorenú hlavu.

rešpektovať rôznorodosť

Jedlo sa v poslednom čase stáva náboženstvom a nejeden gastroevanjelista neváha vyhlásiť križiacku vojnu svojim oponentom. Veriť čomusi je sympatické, no naša skúsenosť hovorí, že neexistuje potravina alebo jedlo, ktorá by vyhovovala každému. Žiť v mieri so sebou a so svojim okolím môže mať na vaše zdravie väčší vplyv ako každodenná konzumácia quinoa kaše s ovsenými klíčkami. Naozaj nie je nič zlé na tom, ak si dáte občas slaninu z poctivého chovu, hoci vás budú vegetariáni zvodne presviedčať o opaku.

mať z jedla radosť

V gastronómii nie je priestor pre pocit viny. Teda, ak nie ste zrovna človek, ktorý pravidelne večeria kilo bôčiku, zapije to súdkom piva a zakončí krémešom. Ale vtedy sa skôr ako pocit viny ozve váš žalúdok.

Jedlo je radosť, sú to chvíle strávené s rodinou spoločne v kuchyni alebo aj v reštaurácii. Na to, aby ste videli a obdivovali Tádž Mahál ho nemusíte vlastniť, rovnako vám na zážitok z foie gras stačí malá porcia, ktorá nebude v konflikte s vaším žlčníkom.

Hľadať kvalitu

Zbytočne vyradíte zo svojho jedálnička mäso, ak ho nahradíte chemickými potravinami z intenzívneho poľnohospodárstva. Jedna z najdôležitejších ingrediencií v recepte na zdravie, sú kvalitné potraviny vypestované alebo vyrobené šetrným spôsobom. Možno to bude pre vás novinka, ale bio vajce z voľného výbehu chutí naozaj inak, ako tie z klietkového chovu. Jedna dobrá rada: najcennejšia informácia je tá, ktorú vám výrobca nepovie, preto je dobré sa zaujímať a pýtať.

Dôverovať odborníkom

Nie, kategória “americký vedec” neznamená, že mu môžete veriť. Samozrejme, dnes je samozvaným odborníkom kde-kto a nájsť toho pravého je extrémne ťažké. My odporúčame začať u ľudí, ktorým dôverujete. Skúste sa vzdelať aj inde ako na Univerzite života alebo na fakulte Google. Napísať knihu je napríklad oveľa zložitejšie, ako blog a preto je pravdepodobnejšie, že v nej nebudú úplne bludy. Nič vám nepomôže viac, ako si vytvoriť na vec vlastný názor.

man skeleton

nepohodlná pravda

alebo čo vám o sebe potravinársky priemysel nepovie

Súčasný spôsob výroby potravín orientovaný na čo najvyšší zisk a čo najnižšiu cenu je problém. Je to problém ekologický, lebo si ním ničíme planétu. Je to tiež problém zdravotný, lebo ním produkujeme potraviny s veľkými zdravotnými rizikami a zároveň je to problém politický, lebo je okolo neho vytvorený systém neprehľadných dotácii s korupčným potenciálom. Potravinársky priemysel nás nerád púšťa do svojej kuchyne, lebo tam nájdeme nejedného kostlivca v skrini a nemusí ísť zrovna o mäsovýrobu. Na tak malom priestore nie je možné zhrnúť všetky problémy výroby potravín, ale berte nasledujúce riadky ako úvod do problematiky, pričom zdôrazňujeme, že na tieto problémy už dnes existujú riešenia.

Čítať viac
detective

Najväčší význam majú tie najmenšie písmenká

Na potravinových obaloch je písmenok až hrôza a zväčša vyzerajú ako očný test, po ktorom začnete uvažovať o kúpe okuliarov na čítanie. Výrobcovia musia zo zákona uvádzať veľké množstvo informácií, ktoré bežného zákazníka nezaujímajú, ale mali by. Naučte sa ich s nami čítať a odhaľte to, čo ste o potravinách nevedeli.

1. Zloženie

Slovenská legislatíva je pomerne prísna a výrobca je povinný uvádzať úplne všetky ingrediencie. Možno ale neviete, že musia byť uvádzané v poradí od najväčšieho podielu po najmenší. Ak začína zloženie napr. cukrom, viete, že si dávate najmä ochutený cukor, hoci názov tvrdí niečo iné. Naopak, ak je ovocný podiel na konci, viete s istotou, že to výrobca s ovocnou zložkou rozhodne neprehnal.

2. Éčka

Všetci ich poznáme, málokto však naozaj. Sú to zjednodušene povedané aditíva, čiže látky pridané do potravín v procese výroby. Označenie s písmenom E je medzinárodná klasifikácia, pričom tu nájdete relatívne neškodné látky, ako aj zakázané a vyslovene zdraviu škodlivé. Je to o to zložitejšie, že v rôznych krajinách sú povolené alebo zakázané rôzne aditíva. Ak sa chcete v nich orientovať, musíte sa o nich niečo naučiť.

3. EAN kód

Čiarové kódy podliehajú medzinárodnej registrácii, čiže čiarový kód je originálny pre každý jeden výrobok. Výrobky vyrobené na Slovensku začínajú číslicami 858. To však nemusí nič znamenať, lebo poľské mäso zabalené na Slovensku dostane tiež tento EAN kód. Orientovať sa podľa nich nemá príliš zmysel, pokiaľ nie ste pokladňa v obchode.

4. Nutričné zloženie

Dnešné potraviny obsahujú pomerne veľké podiely cukru a soli, ktoré prirodzene zvýrazňujú ich chuť a preto ich výrobcovia radi pridávajú všade, kde sa dá. Ich nadmerná konzumácia vedie k viacerým civilizačným ochoreniam. Tabuľka s nutričnými hodnotami slúži práve na to, aby ste si mohli skontrolovať, či si náhodou nekupujete tyčinku, s energetickou hodnotou, ktorá vystačí polárnikovi na týždeň.

5. Výrobca a krajina pôvodu

Každá potravina musí mať označeného výrobcu, pričom ten sa nemusí zhodovať s krajinou pôvodu. Výrobca je právnická osoba, ktorá nesie zodpovednosť za potravinu. Krajina pôvodu zasa zväčša hovorí o tom, v ktorej krajine bola potravina vyrobená, pričom vám ale nepovie nič o pôvode surovín. Iné je to pri mäse, kde je zakotvená povinnosť uvádzať, v ktorej krajine bolo zviera narodené, v ktorej zabité, kde naporciované a kde zabalené. Áno, sú zvieratá, ktoré za svoj krátky život precestujú viac ako my.

6. Dátum spotreby
a minimálna trvanlivosť

Dátum spotreby je termín, do ktorého výrobca garantuje bezpečnosť potraviny. Po tomto dátume sa nestáva potravina automaticky nekonzumovateľnou, no riziko jej konzumácie je na vás. Minimálna trvanlivosť je zasa termín, do ktorého garantuje výrobca špecifické kvality, po ňom je potravina bezpečne konzumovateľná, no niektoré jej vlastnosti sa môžu meniť. 

quality

Ako jesť kvalitné mäso?

Povedzme si pravdu do očí, každý z nás všežravcov, je veľa mäsa. A áno, dá sa byť vegetarián, dá sa byť vegán, ale ak teda človek nemá po nociach (buď v snoch alebo prinajhoršom v realite tajne) vyjedať z chladničky klobásy od strýca z Moravy, alebo nie je fakt oduševnený vegán, ktorým patrí všetka česť a teda má byť k sebe úprimný a zodpovedný, vie, že treba niečo robiť. Ale ako teda začať jesť menej mäsa? Poznáte to: na raňajky chlieb so šunkou alebo kolienkovým nárezom, na obed bravčové karé v kantíne a na večer narýchlo urobené cestoviny bolognese s mletým mäsom. Zrazu si uvedomíte, že si neviete spomenúť na jeden deň, kedy by ste nejedli mäso.

1. Jedzte mäso, ktoré poznáte a plánujte

Viete, že idete v nedeľu piecť kura? Premýšľajte dopredu, kde ho kúpite. Ak nakupujete v malej predajni, tak si ho objednajte, budú radi, ak vo väčšej, pozerajte na cenu, farbu a balenie. Kupujte lokálne mäso a vyhýbajte sa nič nehovoriacim značkám. Neznáme lacné kura radšej nekupujte vôbec.

2. Jedzte viac zeleniny

Každá zelenina sa dá pripraviť chutne. Keď sa idete do reštaurácie najesť, nedávajte si stále len ten svoj obľúbený steak alebo černohor. Objednajte si nejakú zaujímavú prílohu a keď vám bude chutiť, skúste sa spýtať kuchára, ako ju pripravuje. Keď ho predtým pochválite, rád vám recept prezradí.

3. Strukoviny sú kamoši

Jedák mäsa je zvyknutý na bielkoviny. Preto ak vymeníte svoj bežný obed za “listový šalát s kozím syrom a hruškami”, garantujeme vám, že po hodine budete hladní. Preto musíte jesť strukoviny. Postupnou konzumáciou si zvykne aj váš žalúdok a črevá a zvukové efekty sa vytratia.

3. Vyhýbajte sa spracovanému mäsu

Paštéty, salámy, nárezy a iné “šmakociny” sú síce veľmi pohodlné na konzumáciu, ale keď sa pozriete na ich zloženie, tak vám slovník stačiť nebude. A ak sa neviete zbaviť paštét, stále tu existujú kvalitné alternatívny alebo rastlinné náhrady, ktoré chutia často lepšie, ako “originál”.

4. Naučte sa variť

Jasné, jednoduchšia večera ako párky s horčicou snáď neexistuje. Ale keď si dáte pečený cícer s grilovanou paprikou a k tomu si opečiete marinované tofu s nejakým dobrým korením, isto budete spokojní a možno na večeru nebudete ani sám alebo sama.

5. Keď mäso, tak “natenko”

Steak, karé, klobáska, šunka. Všetky tieto parádne mäsá chutia rovnako, ak nie priam lepšie, ak ich pred konzumáciou nakrájate natenko. Napr. taký 300 g ribeye po ugrilovaní nakrájajte na plátky, položte na kukuričnú placku, pridajte salsu z rajčín, nakladanú cibuľu a zrazu máte 10 porcií parádneho jedla.

Prečo sme sa dostali do stavu, kedy je cena bežného kuracieho mäsa nižšia, ako cena zeleniny? Nepríde vám to tak trochu podozrivé?

Skúsme sa na to pozrieť úplne pragmaticky:

Ak je cena 1 kg kuracieho mäsa v bežnom obchode 1,50 €, po odpočítaní DPH je to 1,35 €. 35% si zoberie obchodník ako hrubú maržu, pričom v nej má zarátané aj náklady na skladovanie a dopravu pri 1-2° C dokonca aj v 30-stupňových horúčavách. Ostáva 87 centov, z ktorých musíme zaplatiť obal, etiketu a dopravu od spracovateľa hydiny do obchodu. Ostávajúcich 80 centov si musí rozdeliť spracovateľ hydiny, ktorý má na starosti zabitie, odperenie, vyvrhnutie, dočistenie, spracovanie a odkostenie a nakrájanie a samotný chovateľ, ktorý sa samotné kura stará od vajíčka takmer nepretržite 28 až 40 dní. A za jedno kura dostane pri cene v obchodne 40 centov/kg, teda približne 60 centov za jedno “bežne predajné kura”.

Ako je to vlastne možné?

Našťastie sme sa „od temných” kuracích dôb rokov 90. dostali do stavu, kedy sa začala „renesancia” chovov hydiny. Postupne po Slovensku vznikajú farmy a spracovatelia, ktorí sa odvážili sa pustiť proti prúdu a začali chovať hydinu tak, aby sa ju nehanbili ponúkať aj svojim deťom. Preto ak sa vás niekto spýta, ktorá hydina je kvalitná, odpoveď je jednoduchá: cena určuje kvalitu.

Ono je to „prekvapivo” ako s nami. Aj na zdravie zvierat pôsobí stres, krmivo a prostredie, v ktorom žijú. Preto je rovnica na nákup dobrého mäsa veľmi jednoduchá: čím kvalitnejšie mäso, tým drahšie. Žijeme v ekonomickom prostredí, kde by každá aktivita (ak nie je neziskového charakteru) mala vytvárať zisk a teda je normálne, ak farmár za svoju prácu dostáva peniaze a je v zisku. Ak je totižto farmár v zisku, má viac peňazí na nákup kvalitnejšieho krmiva, hydina je potom zdravšia a aj to kura vyzerá o čosi lepšie. A keď ho potom pripravíte na nedeľný obed...

quality

Reklamstvo

Prezradíme vám niektoré marketingové
triky potravinárskeho priemyslu

1. Ako od babičky

Nie, keď je na obale napísané “farmárske”, tak to neznamená výlet na stráne, kde sa pasú stáda prežúvajúce horskú trávu pokropenú panenskou rosou a nad všetkým poletuje orol tatranský. Ani vajcia od babičky nezbiera každé ráno starenka v kroji. Slová a významy, ktoré používa reklama sú omnoho pružnejšie ako si myslíte a naozaj ich mnohí výrobcovia nemajú problém ohýbať až kým to praskne.

2. Obal predáva

Nejeden potravinový obal je drahší ako samotný výrobok, alebo sa mu aspoň cenou dorovná. Prémiové artikle ako kaviár alebo 20-ročná whisky nádherný obal so zlatou potlačou iste unesú, ale s croissantom baleným v 6-farebnom obale asi naozaj nebude niečo v poriadku. Skúste si všímať hodnotu obalu a uvidíte za ním aj hodnotu potravín. Výrobcovia veľmi dobre vedia, že sa ľudia pri nákupe rozhodujú podvedome a tomu svoje obaly prispôsobujú.

3. Farba znamená chuť

My ľudia sme uspôsobení tak, že vnímame veci vizuálne. A tak sa stane, že vanilkové mlieko žltej farby nám chutí viac ako biele. Hnedkastý jahodový

cukrík by tiež už nikoho nepresvedčil, hoci keď tepelne upravíte jahody, svoju farbu stratia. Existujú testy, pri ktorých ľudia ochutnávali zmrzlinu rôznej farby a chuť zmrzliny určili iba čisto podľa výzoru, hoci išlo o rovnakú zmrzlinu. Potraviny nemajú byť škaredé, ale ak hľadáte kvalitu, študujte obal skôr zozadu ako spredu.

4. Zľavy a výhodné balenia

Každý z nás je rád, keď urobí výhodný nákup, ale niektoré potraviny sa už inak ako v zľave nepredávajú. Nákup zľavneného tovaru je impulzívny podvedomý nákup, pri ktorom často nakupujeme aj to, čo nepotrebujeme. Rovnako sú na tom aj rôzne veľké zvýhodnené balenia. Účelom zliav nie je odľahčíť vašej peňaženke, ale naopak donútiť nás nakupovať viac.

5. Fit & Light

Zdravie je v potravinárskom priemysle veľká téma, pretože výrobcovia veľmi dobre vedia, že všetci chceme byť krásni a zdraví. Takmer všetky označenia ako “Fit” alebo “Light” majú zo zdravím len málo spoločné. Teda pokiaľ sa nebavíme o mentálnom zdraví a schopnosti byť ostražitý. Lebo to je jediná reakcia, ktorú si tieto čisto marketingové označenia zaslúžia.

Slovenská národná strava

Slovensko patrilo k silne multietnickým územiam, zaznamenalo veľa kolonizačných vĺn a rôzne národnosti tu zanechali stopy v tradíciách a v stravovaní. A nie len to. Veď aj sami Slováci chodili za prácou do sveta, mnohí kočovali so svojim remeslom po Európe a keď sa vrátili, začali variť aj jedlá, ktoré tam spoznali. V našich končinách je preto ťažké hľadať niečo ako našu národnú tradičnú špecialitu. Väčšina Slovákov, keď sa ich spýtajú, ktoré jedlo je tradičné, reagujú bez zaváhania, že bryndzové halušky. Ale je to naozaj tak?

Slováci boli vždy vnímaní ako roľnícky národ, čo je aj pravda. Našim národným jedlom, ešte od čias slovanského osídlenia, boli obilninové kaše, napríklad jačmenná, či pohánková. Svedčí o tom aj slovenské príslovie „Kaša, matka naša.“ Kaše sa jedli aj na sladko, s medom. Dôležitou súčasťou našej stravy boli aj strukoviny a cestovinové jedlá. Mäso sa konzumovalo v nedeľu, alebo po ťažkej fyzickej práci. Začiatkom 18. storočia sa stali dôležitou súčasťou našej stravy zemiaky. Aby predišla hladomoru, ktorý spôsobovala častá neúroda obilia, nariadila v tom čase Mária Terézia ich pestovanie v celom Uhorsku. Zemiaky boli natoľko obľúbené, že prenikli aj do stravy Valachov v podobe bryndzových halušiek. Mali ale aj slovenskejšiu verziu: halušky s kapustou a opraženou slaninou.

Každý národ má svoje tradičné, niečo ako národné produkty a z nich pripravované jedlá, cez ktoré je identifikovaný. Mnohé z nich však nie sú pôvodom z danej krajiny, či regiónu, ale rokmi si ich tak obľúbili, že sa stali súčasťou ich kultúrneho dedičstva a ich receptúry sa posúvajú z pokolenia na pokolenie.

Značka Kvality SK

Či je výrobok naozaj zo slovenských surovín a vyrobený na Slovensku vieme identifikovať prostredníctvom Značky kvality SK na jeho obale. Túto značku udeľuje rezortné ministerstvo na základe špeciálnych testov a kontrol Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Výrobok s takýmto označením by mal garantovať, že 75% z celkového obsahu tvoria slovenské suroviny a že všetky fázy výroby sa uskutočňujú na Slovensku.

EAN kód s trojčíslom 858

Slúži hlavne na elektronickú komunikáciu medzi obchodnými partnermi a označuje toho, kto výrobok dodáva na trh a práve preto nie je jednoznačnou zárukou slovenskej potraviny, a to aj v prípade, že na obale je uvádzaný slovenský EAN kód 858. Tento neoznačuje krajinu pôvodu ale označuje toho, kto výrobok dodáva na trh.

Politika kvality EÚ

Pri identifikácii slovenských potravín nám môžu výrazne pomôcť označenia využívané v rámci tzv. Politiky kvality EÚ, ktorá predstavuje filozofiu rozvoja kvality originálnych, tradičných poľnohospodárskych výrobkov a potravín, podpory kultúrnych tradícií a regiónov, v ktorých sa tieto výrobky vyrábajú. U nás sa používajú CHOP (Chránené označenie pôvodu), CHZO (Chránené zemepisné označenie) a ZTŠ (Zaručená tradičná špecialita).

Ekologické logo EÚ

Ďalšou užitočnou pomôckou pri identifikácii slovenskej potraviny je použitie Ekologického loga EÚ na obale. Logom ekologickej výroby sa môže označiť len potravina, ktorá obsahuje minimálne 95 % ekologických zložiek. Pri používaní loga EÚ pre ekologické výrobky musia výrobcovia takisto uvádzať referenčné číslo certifikačného orgánu, ktorý značku vydal. V prípade produktov vyrobených na Slovensku sa uvádza „Poľnohospodárstvo SK“.

Tento web používa súbory cookie. Informácie o tom, ako používate tento web, sa zdieľajú s Googlom. Používaním tohto webu vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookie. Viac informácií